Predstavujeme fotografa: smidka (Článok)

Pisať o sebe mi pripadá ako za trest. Tak to zhrniem skôr na fakty, ako na slohovú prácu. Mám 27 rokov, bývam v Starej Ľubovni, nemám deti, milujem búrky, nefotím do raw-u, nemala som nikdy výstavu, nejdem kde ma nechcú, dávam pokoj ľuďom čo o mňa nestoja, baví ma veľmi začinajúce FK1, neznášam olivy, nemám obľúbený žáner fotografie, neznášam pretvárku, nemám rada Azet a všetko s tým súvisiace, nesúdim ľudí ktorých nepoznám, rada cestujem, milujem fotenie., neznášam politicky určený smer Slovenska ................................ a dosť už.

Ja som už na Vive pisala niekde ako to začalo. Mňa nikdy fotografia nezaujímala, nikdy som neinklinovala k tomu, ani ked som bola dieťa a môj otec sa fotografii venoval. Koncom roka 2005 mi nápísal cez ICQ kamárat (ktorého fotenie bavilo a vlastnil už ani neviem akú zrkadlovku). Rozhorčoval sa, nad bodmi ktoré dostal za fotografiu na portály Vivo.sk. Ako čerstvá majiteľka olympusu D595Z som mu navrhla, že uzavrieme stávku kto dostane viac bodov za fotografie.. Chcela som mu ukázať že jeho fotografie nie sú zlé a samozrejme úplne laicky a naivne nechápala, čo sa ľuďom nepáči na krásnom kvietku alebo západe slniečka. Vtedy ešte prebiehala seriózna registrácia na vive a až po schválení administrátorom mohol človek byť členom viva. Takže som poslala 3 fotografie na schvalenie, priznávam neboli moje ( ale mojho ďalšieho kamaráta )a vôbec ma to nemrzi. Vďaka Quidovi (Stano Janeček) , ktorý so mnou tú stavku uzavrel a starému vivu, som sa našla to čo ma napĺňa Prvé fotografie boli pochované pod zem samozrejme. Neupravene, nedoostrene , len zmenšene dovolenkove cvaky z kompaktu. Však išlo len o stávku. Ale nejako mi to nestačilo a začala som študovať čo to samotná fotografia je. Pamätám sa dodnes aká som bola pyšná na to že som doostrila fotografiu a dala ju do BW. To ma tak naštartovalo, že všetok môj voľný čas som venovala študovaniu fotografie ako takej. Kovkou (Peter Kováč) mi raz napísal pod fotografiu , že som mala použiť polarizák. Ja som si kládla otázku, čo to je? Kde to mám na svojom kompakte? Čo je to ISO, DOF, zlatý rez, atď.? Keď som sa tým prelúskala a zistila, že fotoaparát sa dá používať aj inak ako na automatike a s bleskom, bola som v tom až po uši. Po pol roku som si kupila Olympus SP 500 UZ. Začala fotiť dosť intímne veci, moje pocity na úrovni, na ktorej som to dokázala. Prešiel ďalší polrok a ja som si kúpila Canon 400D, s ktorým fotím doteraz. Fotografia sa stala filtrom pre moje emócie a ukázala mi cestu. Čiže dnes ma motivuje cesta, ktorú som si vybrala. Žiadne body, alebo komentáre, len vlastne odhodlanie a presvedčenie.

Z môjho foťačika, ktorého s obľubou nazývajú všetci „babský foták“ musí človek vyžmýkať čo sa dá. Veľa ľudí si myslí, že ak vlastnia najnovší typ zrkadloviek, už vedia fotiť, alebo že zárukou úspechu je typ fotoaparátu a profesionálne objektívy. To je veľký omyl. Samozrejme nebudeme fotiť makro ak na to nemáme sklo alebo iné pomôcky. Ja doteraz fotografujem aj setovým objektívom (Canon 18-55 mm), ktorý ľudia vyhadzujú. Treba preto premyšľat a ísť postupne. Učiť sa. Nemusím menovať ale aj na Vive je dosť často videný taký fenomén, že portfoliá sú skôr nabité luxusnou technikou ako luxusnými fotografiami. To platí aj opačne.

Inšpiráciu nehľadám, inšpirácia hľadá mňa. Žartujem. Pravdou však je, že máloktoré fotografie mám dopredu premyslené. Zväčša to príde počas fotenia ako nápad a keď to ide tak to zrealizujem. Ak je neochota ľudí spolupracovať, to človeka demotivuje a rozhodí. Nemám rada tieto situácie. Vtedy ľutujem že ľudia nie su kvietky. Samozrejme mám veľa obľubených autorov, takže vymenujem len pár a to sú Joey Lawrence, Dave Hill, Aaron Nace, Rosie Hardy, Ashes and snow, Eugenio Recuenco, Adam Bartas, Ryan Schude, Al Magnus, Yannis Kontos, Erwin Olaf, Gordon McBryde, Lara Jade... Je ich proste strašne veľa. Nikdy nechcem upadnúť do stereotypu a fotiť rovnako jedno a to isté. Toho sa priam desím.

To nie je žiadne tajomstvo. Dokonca sa s týmto „tajomstvom“ delím s ľuďmi na svojom blogu, ktorý som začala vytvárať pred nedávnom. Ja mám to šťastie, že si vyberám ľudí s ktorými pracujem. Dôverujem im a viem čo od nich môžem čakať. Preto aranžovanie scény nie je niekedy len moja zásluha, ale aj zásluha Terezy (Monika Chrenková) jej úžasnej dcéry Janky, mojej sestry Barbory, kamošky Rii a Lemans, veľa dôležitých ľudí za tým stoji, ktorí pomahajú alebo vás dokonca učia‚ ďalej napredovať a skúšať nové veci. Ak fotím sama tak využívam čo mám po ruke a čo ma napadne, nechavám to na intuíciu a pocit. Fotografie upravujem hneď ako sa dá. Viem, že veľa ľudí radí, ponechať fotografie uležané a až o pár dní sa na ne pozrieť. Ja ale o pár dni mám ďalšie fotografie a už nemám ten pocit ktorý som mala pri fotení. To čo ma ženie vpred. Stane sa niekedy, že pri úprave na konci ani neviem ako som k tomu dospela. Chcela som už viac krát napísať nejaký tutoriál, ale nejako sa mi to nedarí. Nikdy to nie je ten istý postup, nikdy totiž nefotím rovnako. V poslednej dobe som leniva photoshopovat a radśej sa snažím fotografiu nafotiť ćo najlepšie. Nemám moc rada výroky "však fotím do raw-u to vytiahnem" alebo "Photoshop to zachráni." Zabíja to samotné fotenie a človek si skôr ako niečo vyfotí, hneď prizná, že sa ani nemusí snažiť. Teraz asi všetci krútia hlavami a preto len dodám, že fotenie do raw-u nie je nič zlé a uvedomujem si jeho výhody a nikomu neradím fotiť len do JPG.

Tých rád nie je veľa. Zhrniem to do bodov:
1. nepoužívajte žehličku / blur na retušovanie
2. nepoužívajte portrétove pluginy, fotografiu skôr zničia ako zachránia
3. denné svetlo je najlepšie a je zadarmo
4. experimentujte, ale najprv zvládnite základné pravidlá fotografie
5. študujte, online, v knižniciach, všade

Necítim sa kompetentná radiť tu ohľadom niečoho, čo sa sama učím, takže to sú také moje postrehy, s ktorými sa stotožnujem.

Všade a je to pravda, nepreháňam. Moja vysnívaná krajina ešte z detstva je Island. Túto cestu ešte dlhujem Wray-ovi (Ľubo Ivanko) takže tam raz určite pôjdeme. Neboj Ľubo, ja som nezabudla. Mňa netreba dlho prehovárať ísť kamkoľvek, kam to dovolí zdravie a hlavne financie. Najideálnejšie by bolo spojenie fotenia a cestovania, niečo podobné ako sme zažili v Mexiku. Dúfam že na budúci rok výjdu plány FK1 (fotoklub) a pojdeme na podobnú expedíciu do Afriky, ale to už predbieham.

Ukončila som síce vysokú školu ale chcem sa venovať fotografií. Prepadla som tomu a to je môj cieľ do budúcna. Preto momentálne pracujem na zriadení vlastného ateliéru a ďalšich aktivitách, ktoré sú s tým spojené. Uvidíme časom či sa to podarí, som ešte len na začiatku a sama som zvedavá kam sa dostanem.

Petra "smidka" Šmidová je členom servera VIVO; jej fotografie a kontakt na Petru nájdete v jej profile a na jej stránke.