V sobotu ráno som sa tesne tesne stihol dopraviť do Košíc a akurát na čas som dobehol k altánku v parku, kde ma čakalo nemilé prekvapenie ? ... očakával som dav ľudí, ktorý budú pripravený vyraziť na foto lov, nadávajúcich na jedného opozdenca ... Ale namiesto toho som tam našiel jeden dokopy 160 ročný párik a pár vrabcov, ktorý zjavne nepatrili do našej skupiny. Začal som sa len tak nenápadne prechádzať okolo altánku, že reku ma dakto hádam osloví ... Po troch minútach sa ku mne zákerne priblížili dve osoby. Padla otázka, že či vivo ? ... a ja, že hej ? ... Tak sme sa predstavili a zistili sme, že skalopevný základ by bol. Čiže prvý účastníci – Kovkou a Sharpinka s doprovodom Peťom. Sharpi hneď navrhla aby sme na seba nejako upozornili, nech si nás všimnú aj ostatný zblúdilí ? ... Poznávací znak nebola žiadna tabuľa VIVO, ani nič podobné ale môj chudák statív, ktorý som rozložil aby nalákal ľudí ? ... V najbližších piatich minútach sa dostavili ďalšie dve osôbky – Jajla a Bersekr, ktorý nás spoznali vďaka statívu .. čiže nebol zbytočný ? Ďalšiu polhodinu poprichádzali skoro všetci účastníci – Kamzík, Stringáčik s bratom Dracom, Nina, Petuliak a Nefrónik. Zistili sme, že máme k dispozícii len jedno auto ... pri tejto príležitosti Stringáčik zacitoval Dupeho z ich stretka („My sme mali toľko áut, že nemal kto piť“ :) ) a začalo sa hútať ako to vyriešime. Prvý nápad bol počkať na Mark(a)100, ktorý by isto prišiel na aute, ale ten sa ani po piatich minútach neukázal tak stringáčikovci skočili po favorita a o trištvrte sme vyrazili na vopred dohodnutú lokalitu - Ružín.
Základná zostava bola hotová. Jedenásť nadšencov so škatuľkami v rukách sa vydalo na fotolov do oblasti neďaleko Košíc zvanej Ružín. Cesta bola celkom pohodlná a bezproblémová, teda aspoň pre mňa, keďže som nesedel v aute so šiestimi ľuďmi ?
Po polhodinovej ceste sme pristáli na prvej lokácii kde sme sa stretli s dvanástymi mušketierom v slamenom klobúčiku - lsls. Volalo sa to tam ... nemám tušenia ako ? Keďže bolo strašné teplo, zvolili sme možnosť sadnúť si do najbližšieho bufetu a vychutnávať pivko, poprípade vychladenú kofolku. Ako sme si posadali ku stolu, slová začali zapåòať vzduch a za chvíľku to tam už vyzeralo ako keď sa babky stretnú na trhu. Kecalo sa naozaj o všeličom.
Napríklad o tom kto má aký veľký a aký dobrý ... objektív, alebo prečo a ako funguje polarizačný filter ?. Aj moje a [b]Kamzíkové[/b] Cokiny si vyslúžili svoju pozornosť. Po dvoch hodinách pitia piva, klábosenia a vymieňania skúseností, padol návrh aby sme sa pobrali niekam na prechádzku. Kamzík navrhol Folkmarskú skalu neďaleko miesta kde sa nám všetkými tak dobre sedelo. V priebehu 10 minút sme sa pobrali a začali sa presúvať na miesto o niečo vyššie ako spomínaný bufet ?
Autami sme sa odviezli nad Ružín, odkiaľ sme sa vydali na „krátku prechádzku po rovinke“ ako povedal [b]Kamzík[/b]. Už po pol hodine šľapania slabšie kusy odpadli a ostali sedieť v najbližšom tieni, lebo to teplo bolo neúnosné. Obloha sa tvárila fotogenicky ako sa len vedela – ani mráčik na nej nebol, taká bola krásne bledá ... ? Tí chtivejší sa rýchlim skokom pobrali napred a my ostatní sme ostali s 30 minútovým meškaním pozadu. V tejto časti musím pochváliť dve účastníčky, ktoré napriek komplikáciám zvládli – Sharpinka polovicu a Jajla tri štvrtinu trasy. Ja, Petuliak, Nefrónik a Stringáčik sme ostali visieť v tieni 30 minút od vrcholu lebo sme boli hotoví a potrebovali sme načerpať nové sily. V priebehu desiatich minút nás dobehli Jajla s Bersekrom. Blázon Bersekr si nechcel nechať ujsť panoramatický výhľad z vrcholu (s fotogenickou oblohou), tak sa skokom vybral za vrcholovým tímom. V našom prechodnom „tábore“ zatiaľ prebiehalo fotenie skrz naskrz ... každý fotil každého a naopak. Po polhodinovom oddychu sa dovalil vrcholový tím na chvoste s Berzekrom, ktorý po príchode vypil asi pol fľaše minerálky. Kamzík s lsls(om) sa utiahli na lavičku v chládku a (asi) dočerpávali sily na cestu naspäť. Mina zatiaľ pózovala Stringáčikovi a užívala si svojích päť minút slávy, ako to povedala ona sama. Po krátkom oddychu sme sa celá skupinka pobrali smerom naspäť k autám, aby sme sa nasledovne mohli presunúť na ďalšiu lokáciu. Cesta dole ubehla o niečo rýchlejšie, samozrejme s foto prestávkami. Viete ako .. keď Stringáčik zbadal toho mŕtveho chrobáčika ležiaceho „hore pupkom“, nemohol si ho neodfotiť pochopiteľne ? Po vyriešení dilemy na križovatke či sme prišli odtiaľ, či odtiaľ nás od áut delilo už len pár metrov. Pri autách sme si všetci vydýchli, posadali a horsa do najbližšieho podniku na niečo chladené a tekuté.
Za 10 minút už sme stáli na najbližšej čerpacej stanici, kde si mohol každý doplniť zásoby podľa potreby. Po posedení pri jedle a pitive ? sme sa pobrali na ďalšiu plánovanú lokalitu. Podľa kamzíkových navigácií sme za Margecanmi odbočili doprava, kam ukazovala tabuľa reklamujúca „Chatu ##ric#“ (Chata „riť“ pre nie-východniarov ? ). Názov chaty je (Ma)ric(a) len akýsi sprejeri boli šikovní a urobili si srandu z národa (zase raz ? ). K chate viedla z počiatku celkom slušná cesta, ktorá sa po pár kilometroch zvrhla na prašný chodníček, po ktorom sa ledva prepchali dve motorky vedľa seba. Našim zručným šoférom však táto prekážka zjavne problémy nerobila a dostali sme sa až do blízkosti cca 500 metrov od chaty.
Konečne sme stáli pred poslednou destináciou nášho stretnutia. Pred „riťou“ .. teda ako nám to prezradila tá smerová tabuľa za Margecanmi ?. V okolí sa pohybovalo veľa ľudí ktorí sa kúpali a zabávali, kým slnko nezapadlo za kopec. A keď zapadlo ... zábava sa ešte zlepšila ? Vedľa chaty, dole na pláži hrala z pódia živá, údajne raggae, hudba i keď to bolo skôr country ale o to nejde. Viváci sa rozutekali po areáli a každý si našiel svoju zábavu. Nefrónik bol strašne hladný, tak si dal tri deci hranoliek s kečupom a po druhej porcii už vyzeral byť spokojnejší ? Mina vhupla skokom do vody, za ktorou nasledovala mužská vlna v podobe Kamzíka, Bersekra, Stringáčika a jeho brata Draca. Petuliak si zatial užíval silu v rukách v podobe Stringiho (kosačky :D ) Nikona. Chalani sa okúpali, my sme ich pofotili a keď prešlo jeden a pol hodinky, pomaly sme sa začali chystať naspäť do Košíc. Ešte nasledovala spoločná fotka, s ktorou súviselo pár komplikácií ale nakoniec sa podarila a okrem lsls(ho) sme na nej všetci. Nasledovala už len rýchla cesta do Košíc, rozlúčenie sa a podávanie rúk. To bolo oficiálne ukončenie stretka a všetci sme sa po rozvezení pobrali vlastnými cestami.
Na záver by som chcel zhrnúť stretko na výbornú, až na tú fotogenickú oblohu. Bolo príjemné stretnúť všetky tie osôbky, s ktorými sa človek denne vidí a pritom sa s nimi nevidí ? ... Chcel by som poďakovať bratom Staňovcom, za to, že boli takí trpezliví a spoľahliví šoféri a umožnili nám spoznať okolie Košíc. V mene celého VIVA, ďakujeme.
Copyright © 2004 - 2013 VIVO.SK (Luceon Ltd.) All rights reserved. Fotografie prezentované na tomto serveri sú majetkom ich autorov.
