... pre Bubu ....

paci sa mi to

!!

krásna spomienka na Afriku

Osoby akoby čosi hľadali... Mesto pokladov Hámunaptra je však o čosi ďalej, tam to márne hľadajú...

niekedy sa motam..ja viem.:}
.ale ja milujem puste,hory a moria..vsetky tie odlahle oblasti sveta..ten nekonecny,otvoreny priestor dava mojej fantazii kridla.. Tvoje fotky ma dokonale vystihuju tu atmosferu tych miest ,ktore mam tak rad..ja viem,ze to nie je ziadne veldielo,skor pripad pre psychoanalytika,ale neda mi to..:}

ano..to je ona..na tuto som cakal..bo uz som ju videl kedysi davno a zmizla ..
.strom ,bicykel ,duna a horizont..najprv si maly chlapec ..pozeras na svet okolo seba otvorenymi,zvedavymi ocami..toto je Tvoj svet,,cely vesmir ,co poznas..ale este ako uplne maly chlapcek zbadas svoju prvu dunu....musis na nu vyliezt..nohy sa smykaju v horucom piesku..fucis ,potis sa ,ale zatnes zuby a lezies dalej..vtedy pre teba znamenal vrchol sveta..ale ked si uvidel dalsiu dunu.vyssiu,lakavejsiu. ako sa trbliece v zlatistom opare obednajsieho slnka,lakala ta mocnym volanim..este nevies,ze tych dun bude v zivote vela,budu vysoke a tazko prekonatelne a ....ale teraz zavidis starsim chlapcom ,ze mozu aj na strom,do vacsich vysok,kde uvidia az na koniec sveta...ale ako mamka povedali,ten este nie je pre Teba..starsi chlapci si robia posmesky a hadzu do nas mladsich konariky..mozeme sa len certit a dupat nozkami do prachu,ale nepomozeme si..hlavne Ahmed je taky..najstarsi syn dedinskeho hrnciara..je len o dva roky starsi ako Ty ale na svoj vek je ovela mocnejsi a urastenejsi..po skole vzdy sedi na najvyssich konaroch nasho stromu a smeje sa ,hadze dole nazbierane opadane konariky na vsetky strany sveta..rad sa triafa hlavne do dievcat..tie sa chichocu , a navzajom drgaju ako sedia v tieni stromu..sepka sa ze rodicia Ahnmeda uz dohodli sobas z tmavookou ,vecne usmiatou Jumanah..ale tento svet je este vzdialeny pre teba..maleho zvedaveho chlapca,syna dedinskeho ucitela ,ktory sem ,na tuto vyspu sveta prisiel pred kedysi davno ,za svojou laskou Zahrah,mojou mamkou,najvacsiou krasavicou,co si miestny pamataju,z velkeho mesta Marakesh,kdesi na zapade krajiny..im som sa narodil z lasky ..
lietas na bicykli okolo stromu..pneumatiky zmaknute sziarou slnka a teplom,brodia sa miestami makkym pieskom..radujes sa z toho pohybu..nohy pracuju v rovnakom rytme....aj psov to uz omrzelo nahanat sa za tebou a radsej zalahli s vyplazenymi jazykmi stiahnutymi chvostami do tiena..vsetko zahalil akysi klud a pokoj..smiech a vesely dzavot ustal a zmizol v nanosoch piesku,casu, zivota a vecnosti.. ..
no..sna dosm sa nezamotal,ked uz blbnem...:}

parádní

!

jeden strom, jeden bicykel a radost je na svete..:-)

fantázia

fajn