smile is a gift

...poslednú dobu som častejšie fotil na alebo v okolí hlavnej ulice v Košiciach.
Tohto pána som párkrát stretol, bol mi sympatický lebo nieje dotieravý a vždy má po ruke preukaz ZŤP ktorý dokáže ukázať tak rýchlo že nestíham ani pozrieť WO CO GO :)))
Pred pár dňami som tiež prechádzal s foťákom v ruke po hlavnej. Stretli sme sa, pozdravili a ja som sa otočil s otázkou či mu nebude vadiť keď si ho odfotím.
"Nevadí" povedal
CVAK
"Ďakujem, dovidenia" povedal som a s úsmevom som spravil prvý krok svojím smerom.
"Héj, a kde je fotka?"
nooo nech sa páči, vrátil som sa a ukázal mu ju na displeji foťáku
"Aha, dobre..." podotkol, podali sme si ruky a šli každý svojím smerom.
Tá otázka vo mne zarezonovala a zamyslel som sa čo s tou fotkou urobím naozaj. Kde bude naozaj tá fotka? Na Facebooku? Fotoportáli? Zavesená na mojej webke? všade iba virtuálne - Všade a nikde...

Moje najbližšie kroky viedli do fotolabu kde som nechal vyvolať pár kusov toho záberu na počkanie. Počkal som a keď som vychádzal z fotkami objavil sa predomnou tento pán. Daroval som mu dve fotografie, cvakol pre seba na pamiatku aj s fotkami, rozlúčil som sa a so zaujímavým tichým pocitom išiel daľej...

Ten deň a jeho úsmev mi priniesol viac. :)

:)

Kategórie:
Experiment

Klúčové slová:
reefe