Kto bude "vládcom"...?

Zdravim, po krátko čase. Trošku bitky a násilia nezaškodí, v tom množstve sa to stratí, nie...:o) Pakistansko-afganska hranica, oblastné súboje o najsilnejšieho chlapa, muža. Víťaz je na rok najsilnejším mužom. Ide sa na dve víťazstvá, kto koho zhodí na zem, na chrbát. Za gate. Odohráva sa to v horách, ja som sa tam dostal náhodne a nemať pri sebe domácich bodygárdov, asi si to všetci rozdajú so mnou...:o))
A teraz vy...dakujem...:o)
SVS..:o)

Stále je to nemastné, neslané, tak vyskúšam takto...

Dnes vám predložím pár skutočných „vecí“, bez snahy akokoľvek ich popísať, naznačiť prečo som ich takto zložil, aj keď mnohé budú mať jasné spojivo, iné tam nebude zapadať vôbec.
Hromadný vrah požiadal počas súdu o pokrstenie. Biskup najskôr nevedel prečo, čo je za tým, ako ho bude vnímať, či to má vôbec význam. Nakoniec však privolil. Hneď pri prvom rozhovore z neho cítil hlbokú vieru, bolestivé vnútorné hľadanie pravdy, Boha. Čím viac sa zhovárali, počúval a vnímal ho, vnímal jeho vnútro plnšie. Pokrstil ho. On s pokojom poďakoval, vyslovil svoju veľkú úľavu a pokoj. Bol odsúdený. Po pol roku ho jeho spoluväzeň zabil. Biskup povedal – pokiaľ k tomu, aby sa človek dostal do neba stačí vyznanie viery v Boha, verím, že on sa tam dostal...
Bol vykonaný test, projekt, kde zrelí ľudia, vysokoškolsky vzdelaní, podstúpili psychologický test. Boli nasadený do väznice, ako strážnici. Väzni však boli praví, skutoční. Išlo o pochopenie, aké zmeny na ľuďoch môžu nastať v špecifických situáciách. V prvý deň väzni vycítili, že strážnici nie sú tak silní a vzbúrili sa. Strážnikom neostávalo nič iné, len aby rázne a silou zakročili. Použili násilie a tak sa im vzburu podarilo zažehnať. Postupne už hneď od príchodu do „práce“ začali používať násilie, znevažovanie, psychický teror. Pár väzňov sa nervovo zrútilo. Strážnici postupne, napriek tomu že pracovali len 8 hodín denne a zvyšok dňa boli vo svojom civilnom pokojnom prostredí , postupne agresívnejší. Začali vymýšľať a väzňov ponižovať aj sexuálnymi hrami na nich. Cez víkend mali väzni návštevy a vedúci projektu, docent psychológ, šiel medzi nich, väzňov a strážnikov. Až neskôr, na zázname si na sebe všimol neverbálnu, telesným postojom vyjadrovanú nadradenosť, postoj teror schvaľujúceho vládcu. Druhý týždeň, hneď v prvý deň si zavolal svoju kolegyňu, pozrieť sa, ako projekt pokračuje. Tá, keď zbadala čo sa deje a upozornila aj na spomenutý neverbálny prejav samotného vedúceho, okamžite žiadala zastavenie projektu. Z dvoch plánovaných týždňov realizovali sotva jeden...
Človek s veľkým utrpením, seba bolesťami znáša všetko, čo sa deje okolo neho. Násilie, ubližovanie, bezcitnosť, klamstvo, znásilňovanie, zneužívanie... Nevedel a nedokázal ani nájsť podstatu, prečo sa to deje a aký zámer dobra v tom všetkom môže byť, ale hlavne nebol schopný sa do toho všetkého čo ho obklopovalo zaradiť, spolužiť s tým, prijať to všetko za jeho vlastné. A tak spáchal samovraždu...
Ženy, matky spolu s deťmi ušli pred násilím a vraždami pred teroristami. Schovali sa do ruín a boli ticho, aby ich nenašli, neznásilnili a nepozabíjali. Ale malému dieťaťu neprikážeme neplakať. Jedno dieťa začalo plakať. Matka mu zapchala ústa a tak zadusila, zabila vlastné dieťa. Aby tak zabránila prezradeniu a vyvraždeniu všetkých ľudí s ňou...
Hladom, chudobou a bezmocnosťou hnaní zločinci prepadávali dediny, vlastných ľudí. Kradli im potraviny, strieľali, zabíjali, občas znásilnili. Preto museli zastaviť akúkoľvek pomoc pre dedinčanov, lebo práve pre tú „pomoc“ boli zločinci do dediny priťahovaní, prepadávali ju...
Občas však podobný čin spáchali aj vojaci, ktorí ich mali chrániť, boli na to povolaní. Ich odpoveď znela – Sme vojaci a vojaci, armáda musí podliehať hierarchii, pravidlám a rozkazom. Ak dostanem rozkaz, akýkoľvek, tak ho vykonám. Som vojak.
Priateľ ma zavolal do nemocnice. Bol chorý. Pred posledným vyšetrením, keď definitívne mali zistiť, čo mu je. Bol veselý, čakal že pôjde domov a ďalej normálne žiť. Druhý deň bolo všetko iné. Keď som ho stretol, bol skľúčený. „Zomieram. Musím brať lieky, ktoré mi však predĺžia život len o pár rokov. A lieky ma budú stáť týždenne 100,-euro. To zničí celú našu rodinu. Veľmi nad tým rozmýšľam. Za rok mi končí vysoká životná poistka. Ak budem lieky brať, poistku mi nepredĺžia, pre chorobu. Na lieky budem musieť predať dom, alebo vziať si pôžičku, zadlžím celú rodinu. Stanú sa z nás bezdomovci, deti vyhnancami. Ak lieky nebudem brať, zomriem do pol roka a rodina dostane vysokú poistku, bude zabezpečená. Ak by som sa zabil, dostane ešte viac. Naozaj neviem, čo mám urobiť...
Neuvedomujú si, že s diablom uzatvárajú zmluvu. Bombardovaní láskou, srdečnosťou, príjemnou atmosférou stretnutí, pociťujú svoju hodnotu a necítia sa oklamaní. Všetci sú ubezpečovaní, že to čo cítia, dostávajú, nie je súčasťou akéhokoľvek náboženstva, že je nad ním. Spokojne sa stávajú otrokmi „energie“, ktorá nemá nič spoločné s vierou. Nik im neobjasní, že po skončení človek ostáva v istom vyššom mechanizme, ktorý s ním začne po čase manipulovať. Neprekáža im dokonca ani to, že Pán Boh prichádza k nim ako nejaká „energia“ a nie ako živá OSOBA. Tu nerobí zázraky osobný Boh... Zastupuje Ho tu energia, ktorá má prívlastky božská, kozmická, univerzálna, živá... Používanie jej má spôsobovať „liečenie“. Človek je oklamaný – živého Boha odsúva, ba vyháňa zo svojho srdca a namiesto Neho robí v srdci miesto pre diabolskú energiu.
Tieto posledné citované slová sú zámerne oprostené od náznakov, o spor medzi akou „energiou“ a náboženstvom ide. Tak by to ovplyvnilo ich podstatu, lebo rovnako by som mohol povedať, že Ježiš je vinný za hriechy inkvizície a rovnako, že Piláta treba blahorečiť, pretože zásluhou jeho rozhodnutia Ježiša ukrižovať, mohol On vstať z mŕtvych.
Čo majú všetky tieto „veci“ spoločné? Jedno jediné!
Slnko v srdci...:o)
PS: ..kto nechce tu, ma možnosť v spravach...

Kategórie:
Čiernobiela fotografia, Ľudia, Cestovanie, Klasická fotografia (mokrý proces)

Klúčové slová:
ľudia zivot muži súboj pakistan